Hello z krajiny tisicich moznosti alebo Hola, lebo tu je kopa spanielsky hovoriacich ludi.
Zaciatok nam vysiel super, hned po prilete nas vyzdvihol Frank, ktoreho sme kontaktovali cez <a href=”http://www.warmshowers.org/”>www.warmshowers.org</a>. Prisiel po nas autom, jupiiii. Stravili sme u neho a jeho priatelky Karoliny noc. Rano nam pomohol zmontovat bicykle. Poobede sme sa nalozeny a “vytraseni” vybrali napriec Brooklynom ku Timovi a Rachel, u ktoreho sme stravili dalsie 2 noci. Boli to velmi prijemny ludia a pomohli nam s vela otazkami. New York nas privital slnkom, no hned na druhy den prisiel dazd po hurikane a prsalo asi 24 hodin non-stop. Central park a Manhattan sme si pochodili zabaleny v “sustachoch” s premocenymi nohami. Big Apple nas zvlast neohuril, uponahlane mesto s kopou turistov. Napriek tomu chodenie pomedzi vysokanske mrakodrapy stoji za to. Premoceny, ale po prijemnom dni sme nasli irsky pub, kde sme si dali Guinness a spomenuli na Irsko :0)……
V sobotu poobede sme sa konecne vybrali smer juhozapad. Cesta cez Brooklyn a Manhattan bola preplnena semaformi a autami. Nebolo to to naco sme sa tesili. Cestou do mesta Newark sme sa plavili kompou cez riekuHudson okolo sochy Slobody az do New Jersey. Cesta dalej pokracovala cez dva <a title=”mosty” href=”http://www.johann.sk/johanblog/wp-content/uploads/2013/06/DSCN1091.jpg”>mosty</a> s chodnikmi, ktore nam dali poriadne zabrat, nielen kvoli dlzke ale aj sirke.
Na nase prekvapenie v meste Newark, ktore je akesi predmestie New Yorku, zije portugalsko- spanielsko-brazilsko-africka populacia. Za hodinu jazdy sme stretli minimum belochov. Johan mal pocit, ze sa vratil do Juznej Ameriky:0). Toto len potvrdzuje statisticke prognozy, ze za par 10tok rokov, budu europsky zakladatelia USA v mensine. Po kratkom hladani sa nam stastlivo podarilo najst jeden z mala hostelov, pravdepodobne jediny. Pokracujeme smer Philadelphia a Washington, kde nas pravdepodobne cakaju dalsie semafory a auta. Vyzera to tak, ze vychodne pobrezie od New Yorku na juh je v podstate jedno obrovske sidlisko. Co sa tyka pocasia, konecne sme sa dockali teplot vyssich ako 20 stupnov.
Z Newarku sme sa vybrali smerom na Trenton. Asi 20km nam spolocnost robili afro-americky obyvatelia a kazdy nam odporucal aby sme sa ponahlali prec. Dokonca sme pozovali aj miestnym podnapitym „fotografom“. Nakoniec to nebolo take zle. Slnko palilo a dediny, ktore sme minali pocas cesty si neustale menili vzhlad od socialnych po prepichove. A uz je to tu PRVY defekt. Oprava nam zobrala dost casu. Po ceste na jednej z benzinovych pump sme stretli strasne milich gruzincov. Vyfasovali sme benzin zdarma a mohli sme sa oplachnut, co nas po horucom dni brutalne osviezilo :). S campovanim na divoko je to trosku zlozitejsie, vsade domy a obrovske sukromne pozemky, ale podarilo sa dokonca so svatojanskymi muskami a s potocikom.
Rano sme sa prebudili na zopar kvapiek buchajucich na stan, ktore sa onedlho premenili na lejak. Vzapati sa nas stan ocitol v strede dazdoveho potoka. Tak sme sa narychlo pobalili a s<a title=”premocena teta” href=”http://www.johann.sk/johanblog/wp-content/uploads/2013/06/IMG_1006-e1370972705716.jpg”> premocenymi nohami</a> po celodennom dazdi sme dokrutili az do Beaver Valley Campingu. Tu nas nakoniec ubytovali v chatke, a s malymi prestavkami no stale prsi. Predpoved hlasi zlepsenie, tak uvidime.
Ked vsetko dobre dopadne, tak po Washingtone, by sme si mohli zacat konecne vychutnavat aj prirodu, kvoli ktorej sme sem prisli.
J&Z