Category: Uncategorized

Ahojte mili priatelia,

Po asi tyzdni a pol krutenia sme dosli az do Missouli. Nechali sme za sebou nadherny Glacier Narodny Park. Zhodli sme sa na tom, ze sa nam oplatilo pomenit plany :). Krutili sme asi tri dni z Great Falls plny energie a nadsenia. Cesta bola vyborna. Na zaciatku sme mali skoro iba rovinu s krasnym vyhladom na kopce po lavej strane Lewis and Clark National Forest. Jednu noc sme stravili v mestecku Chatoeu, naozaj prijemne miesto, kde sme rano vstavali s hudbou v usiach. Kempari vedla nas boli zbor muzikantov. Ako sme sa priblizovali k horam, cesta sa zacala pomalicky vlnit a stupat. Dosli sme do mesta Browning, zname indianske mesto kmena<a title=”blackfeet nation” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_2055.JPG?m=1376163358″ target=”_blank”> Blackfeet</a>, ktori boli uznavani pre svoju statocnost a odvahu aj bielymi pristahovalcami. Ako sme vychadzali z mesta, prostredie okolo nas sa zacalo menit, slapali sme hore, hore, hore, bolo to krasne, kopce coraz vacsie a postupne sa ukazovali aj ladovce. Po ceste sme stretli zbesilu kravu, ktora nam trosku nahnala strach, ale okolo iduce auta ju chvalabohu odplasili. Uz sa zvecerievalo ked sme dorazili po dvoch stupaniach a paradnom zjazde do dediny St.Mary kde sme sa ubytovali v statnom kempingu. Mali sme stastie na mileho vratnika, ktory nam dal prave uvolnene miesto, dokonca zadarmo :)<a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_2060.JPG?m=1376163364″><img class=”alignright” alt=”” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_2060.JPG?m=1376163364″ width=”307″ height=”205″ /></a>

Mali sme namierene prejst cestu <a title=”Going to the sun road” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_2216.JPG?m=1376167870″>“Going to the sun Road”</a> ktora sa tiahne krizom cez narodny park. Je to velka pycha americanov. Ma 50 mil a vystavba trvala skoro 20 rokov.

Este pred tym sme si spravili kratky den na bicykloch a vybrali sme sa prejst do okoliteho lesa. Riadna divocina, Zlatka dokonca zahliadla medveda. V tychto horach to nie je nic neobvykle. Vystrahy pre turistov su vsade. Vecer sme v kempingu stretli odvaznu dievcinu Ozory z Los Angeles, ktora cestuje sama na bicykli az z Kanady. A uz krutime hore. Cesta sa pomaly dviha do vysky 2025 metrov. Pocasie nam zo zaciatku neprialo, ale ked sme dorazili do <a title=”Logan pass” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_2188.JPG?m=1376163954″ target=”_blank”>sedla ( Logan Pass )</a> mraky zmyzli a ukazal sa nam nadherny vyhlad. Stretli sme tu aj rodinku na kratkom vylete na bicykloch, ktori mali namierene do kanady. Oplatilo sa slapat, smerom dolu sme kazdym kilometrom obdivovali okolitu krajinu, ktora trochu<a title=”alpy” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_2193.JPG?m=1376163979″ target=”_blank”> pripominala alpy</a> s pomaly sa topiacimi ladovcami. Vodopady padajuce az na cestu boli prijemnym osviezenim :). Este zopar pohladov za seba a pokracujeme smer Apgar. “Aha medved” vola Zlatka. Objavil sa priamo pri ceste. Fotku sme uz nestihli, nakolko okolo iduce auto ho odplasilo spat do lesa. Popri <a title=”Flathead lake” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_2256.JPG?m=1376164254″ target=”_blank”>Flathead Lake</a> ( zasobarnou pitnej vody) najvacsom jazere na zapad od Missisipy krutime az do Missouly. Cesta v indianskej rezervacii lemovana ceresnovymi sadmi nam trvala dva <a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_2237.JPG?m=1376164186″><img class=”alignleft” alt=”” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_2237.JPG?m=1376164186″ width=”307″ height=”205″ /></a>dni. Prechadzali sme okolo National Bison Refuge a dozvedeli sme sa zaujimavu vec, ze biely osadnici nemaju pravo lovit zver, maximalne chytat ryby alebo strielat vtaky. Tato vysada prinalezi iba indianom.

V Missoule ( kde mimochodom sidli organizacia Adventure Cyclist ) sme si spravili “volny” vikend :), a nabrali sily na dalsiu cestu smer Yellowstone. Napojili sme sa na jednu z cyklistickych tras ( Transamerican trail), na ktorej sme uz chvilu krutili na vychodnom pobrezi z Roanoke do Damascus-u. Smerujeme do Yellowstonu, pred nami cca 500km. Stretavame stale viac a viac cyklistov a dozvedame sa nove informacie o nasej trase. Postupne prechadzame cez mestecka Hamilton, Sula, Wisdom az do Jacksonu, kde sme vykupali v bazene s teplou termalnou vodou. Parada, parada :)…Pobrali sme sa smer Dillon, ale po cca 10km sa Zlatkine pobolievanie kolena zhorsilo, tak sme sa rozhodli, ze nasledujucich 60 km do mesta sa nechame radsej odviest. <a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_2277.JPG?m=1376164294″><img class=”alignright” alt=”” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_2277.JPG?m=1376164294″ width=”307″ height=”205″ /></a>Pocas hodiny stopovania nam zastavilo par soferov, ktory vsak nemali miesto. Az nakoniec nam zastavila vysmiata Stephanie matka 4 deti na dovolenke a ochotne spravila miesto v aute, kde sme sa natlacili a za hodinku nas previezla do mesta. Davame si pauzu, v campingu stretavame velku skupinu asi 11 cyklistov, ktori sa dali dokopy pocas cesty a krutia si napriec Amerikou.

Ahojte mili bratia a sestry :),

takto nas oslovila priatelka <a title=”Villiam” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1349.JPG?m=1374600523″>Wiliama</a>, slobodneho umelca z Charlestonu, zlaty hlasok, ktory k nam zabludil v jeden vecer na hostel a zaspieval nam. Wiliama sme stretli na hosteli v Asheville. Je to American, ktory poslednych par rokov zil vo Francuzsku a medzicasom aj na Slovensku v Bojniciach. V Asheville bolo prijemne, je to pekne mestecko, ulice plne ludi, ktori si zarabaju na zivobytie svojim talentom. Boli sme tu pozriet na Trh umenia, <a title=”botanical gardens” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1362.JPG?m=1374615103″>Botanical Gardens</a>, kde maju zbierku rastlin, ktore obycajne rastu v Appalachian pohori (duby, javory, mnozstvo azaliek, lalie a este vela nemenovanych inych rastlin). Vybrali sme sa pozriet na kazdym ospevovany Biltmore Estate, kastiel a zahrady z roku 1895, ktory nazyvaju aj americkym Versailes. Okrem toho, ze sme prisli neskoro sme zistili, ze vstupne je okolo 60 dolarov na hlavu a tak sme sa velmi rychlo otocili a slapali naspat do<a title=”hostel” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1402.JPG?m=1374601287″> hostela</a>. Nabuduce.

<a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1405.JPG?m=1374601331″><img class=”alignright” alt=”” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1405.JPG?m=1374601331″ width=”307″ height=”205″ /></a>Dalsi den sme sa vybrali po auto na letisko v Asheville, vsetko islo hladko. Vratili sme sa do hostela, zbalili sa, rozlucili s Wiliamom, Mathewom a Joeom. Boli sme pripraveny vydat sa na nasu 4000 kilometrovu cestu, ked si Johan vsimol na uctenke z letiska, ze nam namiesto 12 dni pozicali auto na 3 dni. Tak sme sa vracali na letisko s pocitom, ze to bol iba nejaky preklep. No nie nebol:(.

Na letisku nam oznamili, ze oni proste nevedia co spravit, dostali voucher na 3 dni, tak nam dali auto na 3 dni. Napisali sme mail do bookerskej 🙂 spolocnosti aby opravili chybu a mi sme sa vybrali na nasu cestu smer Charleston (Juzna Karolina) do <a title=”magnolia gardens” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1503.JPG?m=1374622054″>Magnolia Gardens</a> a Plantations a pozriet sa na Atlantic. <a title=”zahrada” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1500.JPG?m=1374602413″>Zahrada</a> bola nadherna aj napriek tomu, <a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1429.JPG?m=1374615151″><img class=”alignleft” alt=”” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1429.JPG?m=1374615151″ width=”205″ height=”307″ /></a>ze vacsina stromov uz boli odkvitnute :(. Je to vraj najstarsia zahrada v Amerike, ktora bola otvorena pre verejnost. V bazine vedla zahrad poletuje velke mnozstvo vasok, ziju tu malicke <a title=”aligatori” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1572.JPG?m=1374603599″>aligatori</a> a<a title=”volavka” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1628.JPG?m=1374605725″> volavky</a>. Otrokarsky juh, takto by sme mohli nazvat okolie Charlestonu, kde dovazali tisicky otrokov z Afriky (za dve storocia sem doviezli asi 600 000). V Magnolii este stoja rekonstruovane pozostatky ich pribytkov. <a title=”harleston” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1642.JPG?m=1374606017″>Charleston</a> je prijemne primorske mesto s krasnymi plazami, kde sa neda kempovat :). Marne sme hladali miesto, nakoniec sme sa rozhodli pre James Island County Park. Krasna obrovska zelena plocha, kde sa tiez da okrem kempovania, bicyklovat, liezt steny atd.. Je tu velke mnozstvo takychto parkov a lesov, ale vzdy za nejake poplatky, lebo vsetky ostatne obrovske zelene plochy su “private property” a ziadaju ta “no trespassing”. Je to vsetko v poriadku, z nasho pohladu je vtipne, ze je tu tolko miesta a nie je kde postavit stan slobodne bez opytania alebo povolenia, lebo vsade su zakazy. Ako hovori Johan, uz sa tesi na zapad, tam by to malo byt slobodnejsie :), uvidime.

Uz sme na ceste naspat do Ashevillu na letisko, aby sme vyriesili problemy s rezervaciou. Slecna z<a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1612.JPG?m=1374605561″><img class=”alignright” alt=”” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1612.JPG?m=1374605561″ width=”307″ height=”205″ /></a> bookerskej 🙂 spolocnosti nam odpisala, ze vsetko vybavila, ale musime sa tam vratit, aby sme to mali potvrdene na papieri. Sme spat, a co myslite zmenilo sa nieco, nic, tetka pri pulte o nicom nevie, nikto ich nekontaktoval a my vraj mame vratit auto do zajtra a pred nami este 3500 kilometrov. Hned sme volali, ale sa nedovolali. Vsetko sme doriesili az dalsi den doobedu, lebo birokracia a papierovacky a musime povedat, ze tu bola hlavne neochota z americkej strany. Ziadna spolupraca, az po 2 hodinach telefonovania sme mohli pokracovat. 0 bodov pre americky zakaznicky servis (ich heslo “su v tom tvoje peniaze, pories si to sam”).

<a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1632.JPG?m=1374622433″><img class=”alignleft” alt=”” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1632.JPG?m=1374622433″ width=”205″ height=”307″ /></a>Smerujeme na<a title=”smoke mountains” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1695.JPG?m=1374606834″> Great Smoky Mountains</a> (Tennessee), a preco smoky (zahmleny), lebo lezia v opare. Jeden usek viedol po Blue Ridge Parkway, odporucame, je tu krasne, malo aut, v pohode cesta aj na bicykli, ked to tam uz vyslapes. Po ceste sme stretli aj <a title=”jelene” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/DSCN1330.JPG?m=1374612155″>jelene</a>, ktore sa nechali krmit od turistov. V Smokies sme si dali prechadzku na 2 hodiny, mali sme stastie, ze neprsalo, tak sme si uzili aj vyhlady. Smerujeme dalej na Chicago. Zacalo sa stmievat, tak sme odbocili z dialnice na kemping, ktory sme nahodou zahliadli na tabuli. Bol to kemping pre fanusikov stvorkoliek, co chodia po lesoch(sme v Kentucky). Opytali sme sa tamojsich, ci tam mozeme zostat. Hned je jasne, ze sme blizko Chicaga, prvy kto nas oslovil bol Alexej, rus zijuci v Amerike, ktory nas nechal prespat pri svojom bungalove :). Sme sa fajne porozpravali, trosku pospominali na rustinu a rano pobrali dalej. Dosli sme az do <a title=”indiani” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/DSCN1370.JPG?m=1374612532″>Battlefieldu (Indiana)</a>, co je dedina asi 160 kilometrov od Chicaga. Ani sme nevedeli a ocitli sme sa na miestne odkial v 19st. hnali Indianov az do Kansasu. Vecer sme si dali kratku prechadzku v lese po ich stopach. Ak v noci clovek pozorne pocuva, moze zacut aj ich spev, ktory sa este dodnes ozyva v lese :).

Rano sme si spomenuli, ze je nedela, tak sme sa rozhodli, ze si poobede oddychneme. Dosli sme k<a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1722.JPG?m=1374607190″><img class=”alignright” alt=”” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1722.JPG?m=1374607190″ width=”307″ height=”205″ /></a> Michiganskemu jazeru do Indiana Dunes National Lakeshore. Vychytali sme dobre pocasie a stravili sme par hodin na plazi :). A ako sa hovori, svet je maly aj ked sa zda byt velky :))), stretli sme tu slovensko-cesky parik <a title=”marek a danka” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1721.JPG?m=1374607103″>Mareka a Danku</a>, pokecali a spolu vyslapali na dunu. Iba nam potvrdili, ze Chicago a okolie je ako male Irsko, kde zije vela vychodo-europskych pristahovalcov. Cestou naspat sme zahliadli aj 2 rangerov, ktori akurat pokutovali mladich, co pili na plazi.

<a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1818.JPG?m=1374609286″><img class=”alignleft” alt=”” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1818.JPG?m=1374609286″ width=”307″ height=”205″ /></a>Ficime dalej smerom na <a title=”badlands national park” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1839.JPG?m=1374609490″>Badlands National Park</a> a Black Hills. Johan prasi ako keby bol v robote :). Uziva si jazdu na automatike s tempomatom. Hovori, ze je to ako videohra. Uz sme v Illinois, cez Chicago sme iba rychlo prebehli a uz sa vezieme dalej. Do vecera a sme sa dostali do Brushy Creek Recreation Area. Nadhera, obrovsky areal s plazou, vytvoreny hlavne pre tych co radi jazdia na konoch. Pokracujeme po ceste cislo 20 cez Nebrasku az do Juznej Dakoty.

Prekrocili sme rieku Missisipi a sme konecne na dlho ocakavanom zapade. Sioux City pred nami a blikacky za nami :(…Policajt sa opytal Johana ci vie akou rychlostou isiel. Johan sa zatvaril, ze nevie a on na to 79 mil/h (126 km/h) vchadzajuc do mesta. Ked uvidel jeho vodicak, tak iba zakrutil ocami, ocividne sa mu to nechcelo riesit, pravdepodobne zavolal do Ashevillu a s vystrahou nas pustil dalej. Dalsiu noc sme spali v Badlands National Parku, mali by sme prechadzat okolo Indianskej rezervacie a zahliadnut aj nejake bizony.

Nadhera, inak sa neda opisat to co sme videli v Badlands, fotky neukazu realitu. Je neuveritelne co dokaze priroda vytvorit. Asi privykrat sme videli tolko odtienov hnedej farby v kontraste so zelenou.<a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1791.JPG?m=1374608854″><img class=”alignright” alt=”” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1791.JPG?m=1374608854″ width=”307″ height=”205″ /></a>

Pokracujeme dalej smer zapad. V Black Hills Moutains sme presli okolo Mount Rushmore ( 4 prezidentske hlavy vytesane do skaly ), spravili foto dali kratky relax na nedalekom kopci s nadhernym vyhladom a dosli do campingu. Dalsi den prechadzame cez mestecko Deadwood.

<a title=”vlniaca cesta” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1736.JPG?m=1374607189″>Vlniaca sa cesta</a> pomalicky stupa a pred nami sa ukazuje panorama Black Hills Mountains s Certovov vezou ( Devils Tower ) ako ju nazvali domorodci. Hlavna atrakcia na hranici Juznej Dakoty a <a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1860.JPG?m=1374609629″><img class=”alignleft” alt=”” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1860.JPG?m=1374609629″ width=”307″ height=”205″ /></a>Wyomingu.Je to veza ktora vyvrela zo zeme asi pred 50 mil. rokov a pomalicky sa odkryvala svetu. Kedze bolo iba kratko popoludni, spravili sme si par hodinovu prechadzku v okoli. Prijemna zmena po pardnovom soferovani. Rano sme sa prebrali na hromy a blesky. Netrvalo to dlho. Rychle burky su tu vraj v tomto rocnom obdobi caste. Pomalicky sme sa pobalili a kym sme sa pobrali dalej smer Great falls bol uz opat krasny den<a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/DSCN1497.JPG?m=1374690049″><img class=”alignright” alt=”” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/DSCN1497.JPG?m=1374690049″ width=”230″ height=”307″ /></a> bez mracika.

Dalsiu noc sme stravili pri jednom z viacerych jazier, na ktore sme nahodne natrafili po ceste. Spoznali sme Charlesa a Suzzie, postarsi parik ktory bol so svojim karavanom na rybacke. Charles vesely chlapik sa s nami dal hned do reci, az vysvitlo, ze nam dosli zasoby na ranajky tak nas pohostili a prijemne sme pokecali. Poradil nam nedaleke mestecko White Sulphur Springs s teplym pramenom kde by sme sa mohli vykupat v horucej liecivej vode. A veru za sa pacilo. Malo to iba jeden hacik. Boli sme tam cez obed nenatreli sme sa tak nas trochu pripieklo, ale iba trosku:).

Podvecer sme uz boli v Great Falls. Mesto kde presedlame znova na bicykle.

Odovzdanie auta bolo jednoduche, az na to, ze nas problem s pomylenymi datumami pretrval bez velkej zmeny a tak sme museli doplatit nejake peniaze. Americke “perfektne” sluzby sa opat prejavili.

Mame za sebou 12 dni v aute a skoro 5000 km za nami a zhruba dalsich 5000 km pred nami:). Trosku sme pozmenili trasu nasej cesty. Poberieme sa smerom na sever pozriet Glacier National Park a az potom smer Yellowstone.

Uvidime ako to bude dalej s nasim internetovym pripojenim, nakolko oblubeny Mc Donalds uz nestretavane tak casto ako na vychode.

J&Z

Tak sme dosli nakoniec do Damascusu. Blue Ridge Parkway kvoli zlemu pocasiu sme nakoniec vynechali. Predpoved hlasila dazd a hmlu na kopcoch. Vobec by sme si to tam neuzili.

V nedelu rano nas <a title=”steve&debbie on bikes” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1294.JPG?m=1373239842″>Steve a Debbie na bicykloch</a> vyprevadili cez mesto az na miesto, kde sme sa napojili na cyklisticku trasu Transamerican trail. Rozlucili sme sa a spravili par zaberov. Dakujeme este raz Steve a Debbie, velmi ste nam pomohli.

Cesta ubiehala prijemne az kym sme dosli pred Christiansburg, kde sme si uzili dlhe a strme stupanie s nakladakmi za chrbtom :). Podvecer sme si nasli miesto za Radfordom na trave pri rieke popri ceste v jednom campingu. Zacalo prsat a vyzera to tak, ze cely tyzden neprestane. Rano sme sa zobudili do siveho rana trosku rozbiti, ale sme sa rozhybali a dali na cestu. Rano bolo celkom zaujimave. Johan naplanoval skratku, ktora viedla cez poriadne strmaky:). Pritom cely cas tvrdil, ze pojdeme dole kopcom, lebo smerujeme ku rieke :o. Nakoniec sme sa vratili na Transamerican trail a pokracovali. Po niekolkych kilometroch sme stretli cyklistu, ktory mal namierene opacnym smerom. Trosku sme pokecali a pokracovali v ceste. Asi po pol hodine sme stretli<a title=”2 dalsich bicyklistov” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/DSCN1239.JPG?m=1373239535″> dalsich dvoch cyklistov</a>. Jeff z Marylandu so svojim psom Baileym sa k nam pridali na dalsie 2 dni. Jeff bol na ceste asi 1 aj pol tyzdna. Bolo velmi prijemne sa s nim podelit o zazitky. Tak sme spolu dosli do mestecka Wytheville a rozlozili svoje stany pod pristreskom v mestskom parku. Pocas pripravy vecere sa pri nas zastavila Sandy miestna obyvatelka. Zaujal ju fakt, ze cestujeme na bicykloch a zostala chvilu s nami a fajne sme si pokecali. Slubila nam, ze rano nam prinesie kavu. Tak sme sa ulozili a rano sa zobudili do dazda. Po ranajkach uz pobaleni sme cakali, kym trosku prestane prsat. Zrazu vidime, ze sa dakto priblizuje s taskami v ruke. Bola to nasa priatelka<a title=”sandy” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1325.JPG?m=1373241461″> Sandy s kavou a s siskami</a>. <a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1327.JPG?m=1373239969″><img class=”alignright” alt=”” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1327.JPG?m=1373239969″ width=”307″ height=”205″ /></a>Trosku sme este pokecali porobili par fotiek, uz aj prsat prestalo, tak sme sa vybrali smer Damascus. Bol to prijemny den, asi zatial ten najprijemnejsi, kilometre rychlo ubiehali. Mali sme prijemne stupania aj klesania a sme spravili asi 100 kilometrov, zatial asi najviac. Prijemne unaveni sme dorazili do Damascusu, kde sme hned popri ceste zahliadli hostel, tak sme sa isli opytat, ci su volne izby. Crazy Larry mal dve volne izby pre nas 4roch. Tak sme si rozlozili svoje veci, uvarili veceru, fajne sa najedli a prijemne pokecali aj s Crazy Larrym. Larry rozlozil aj ohen a Jeff zahral na klaviry. Zacalo znova prsat. Druhy den sme sa zobudili na silny dazd, tak sme sa rozhodli zostat jeden den, oddychnut a naplanovat dalsie useky nasej cesty. Druhy den prisla na hostel stvorica mladych chlapov, ktori robili Appalachian trail. Stale prsi, kazdi nam hovori, ze je to tu nezvykle pocasie na toto rocne obdobie. Do Ashevillu nas cakaju 2-3 dni, pravdepodobne v dazdi, jeden dlhsi a dva kratsie.

<a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1334.JPG?m=1373241491″><img class=”alignright” alt=”” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1334.JPG?m=1373241491″ width=”205″ height=”307″ /></a>Po dalsich fajnych ranajkach u Crazy Larryho sme sa pobalili a rozlucili s nasim kamaratom Jeffom a ostatnymi chlapcami. Kazdy sa vybral svojou cestou. Pocasie vyzeralo byt celkom dobre, ale po pol hodine zacalo prsat a prsalo az do obeda. Mali sme pred sebou asi 100km az do mesta Erwin ( Tennesee ). Tu sme si nasli <a title=”stryko Johnny” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1335.JPG?m=1373240043″>kamping U Stryka Johnnyho</a>. Dorazili sme v lejaku, lebo podvecer znova zacalo prsat. Zmoknuti jak psi, ale s peknym privitanim. Akurat tam prebiehala oslava 4 jula, tak nas miestny pozvali na veceru a pivko. Boli sme radi, unaveny po celom dni bicyklovania sme si uz iba sadli ku stolu a fajne sa najedli :)…neskor zacali robit ohnostroje, bolo prijemne pozerat ako sa z toho tesia. Bol tam jeden stary american, ktory nam porozpraval o com to vlastne je ten Den nezavislosti. Je to den ked officialne vznikli Spojene staty americke, ktore dosiahli svoju nezavislost vyhrou revolucie proti Velkej Britanii (4. jul 1776 den podpisania deklaracie o nezavislosti).

<a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1343.JPG?m=1373240086″><img class=”alignleft” alt=”” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/IMG_1343.JPG?m=1373240086″ width=”307″ height=”205″ /></a>Na druhy den rano sme sa vybrali dalej. Mali sme pred sebou kratky den. Vyrazili sme az po obede a cele popoludnie slapali do kopca az do vysky 1146m. Bolo to dlhe, ale celkom prijemne stupanie, ziadne strmaky. Az kym sme sa nezacali priblizovat k dalsiemu kampingu. Rozhodli sme sa vybrat podla mapy “kratsou cestou”, o ktorej sme si mysleli, ze nas povedie po doline az ku kampu. Mylili sme sa, ale velmi :). Do cesty sa nam dostal asi ten najstrmsi stupak, co sme zatial zazili. Nic prijemne, ale aspon tie kravicky na farme vedla cesty mali zabavku z toho ako tlacime bicykle hore kopcom. Ceresnicka na torte bola, ze te kamping, do ktoreho sme mali nasmerovane uz neexistoval. A co teraz, nestracali sme nase pozitivne naladenie a ubytovali sme sa pod <a title=”pristresok” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/Virginia%2C-Tennesee%2C-North-Carolina%2C-%28-jul-%29/DSCN1270.JPG?m=1373239652″>pristreskom opusteneho hotela</a> popri ceste. Bolo neskoro sa niekam pustit a zacalo prsat. Mali sme celkom prijemny vecer, nikomu sme tam chvalabohu nevadili.

Dalsi den sme sa vybrali smer Asheville ( Severna Karolina ). Konecne, Asheville, vsetkymi ospevovane umelecke mestecko, plne ”hippisakov” a alternativne naladenych ludi, uz sme sa tesili. Cesta sa zdala byt nekonecna, ale nakoniec sme stastne dorazili po 5 hodinach krutenia. Kamp, kde sme sa chceli ubytovat, bol kvoli dazdom pod vodou, tak sme sa najedli dali zasluzene pifko a nasli hostel v meste. BonPaul a Starky, kde sme nakoniec zakempovali na dvore. Uzivame si Asheville, mesto je fakt plne hippysakov a umelcov :), je prijemnym osviezenim. Dycha na nas uplne inou atmosferou ako ostatne mesta, ktore sme doteraz navstivili.

Prva cyklisticka etapa je za nami :). Mesiac krutenia ( cca 1300 km ) vystrieda 12 dni v aute, kym sa presunieme do Great Falls ( Montana ) a vyhneme sa rovinatej casti Ameriky. Pravdepodobne vybehneme na par kopcov, vykupeme sa v atlantiku, pozrieme Magnolie v Charlestone ( Juzna Karolina ), Chicago ( Michigan ), Mount Rushmore ( Juzna Dakota ) a uvidime co este nam pride do cesty. Drzte nam palce.

Zase ozveme sa ked bude prilezitost.

Uzivajte prazdniny 🙂

J&Z

Po dvoch oddychovych nociach sme znova na ceste. Slnko nam “ prijemne” pali na hlavy a v kuse nas sprevadza protivietor, ktory nam prekvapujuco vobec nie je proti srsti. V teplotach 30-33 stupnov nas prijemne ochladzuje. Smerujeme do kampingu 340 North campground pri Waynesboro, odkial pokracuje cyklisticka trasa Transamerican trail az do Oregonu. My sa jej budeme drzat par 100 kilometrov. Dalej nasa cesta pokracovala okolo narodneho parku Washington a Jefferson. Po 2 aj pol tyzdni cestovania sme stretli prvych kolegovcov na bicykloch z Kalifornie, ktori smerovali do Washingtonu :). Smerovali sme do Mallard Duck kampingu, kde vraj maju zvycajnu zastavku cykloturisti, no ziadneho sme tu nestretli. Nakoniec sa nas planovany kratky den sa zmenil na dlhsi den nakolko kamping bol o 15 kilometrov dalej ako nam to ukazovala mapa. Rano nam z cesty zakyval dalsi cykloturista. Sezona sa uz zacala a myslime, ze ich budeme stretavat castejsie. Vybrali sme sa na verim v Boha smerom na mesto Roanoke, ktore je vraj cyklistickym centrom. Mame pred sebou zhruba 80 kilometrov popri Blue Ridge Parkway(turisticky znama vyhladkova cesta napriec hornatym narodnym parkom), uvidime ci dojdeme. Kedze cesta znova nebola taka rovna ako Johan dufal, dosli sme do mestecka Troutville, ktore nam nahodne poradil kuchar na svojej obednej prestavke. Mali sme stastie, ze sme sa tam akurat ocitli. V mestecku je park kde sa stretava cykloturisticka a turisticka trasa Appalachian trail. Je to prijemne miesto, kde si clovek moze oddychnut, osprchovat oprat veci a prespat zadarmo :). Staraju sa tu o cestovatelov ako v bavlnke. A verte ci neverte z nasich doterajsich skusenosti v USA este stale funguje Ceskoslovenko a Vaclav Havel je znama osobnost.

<a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/New-York%2C-Pennsylvania%2C-Maryland%2C-Virginia/IMG_1288.JPG?m=1372562470″><img class=”alignright” alt=”” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/New-York%2C-Pennsylvania%2C-Maryland%2C-Virginia/IMG_1288.JPG?m=1372562470″ width=”307″ height=”205″ /></a>Po ranajkach a prani sme sa pustili smer Roanoke k Stevovi a Debbie :). Bol to kratky den na bicykloch cca 25 kilometrov. Po ceste nas oslovil cyklista, ktory sa nas pytal ci sme to ti cykloturisti, ktori idu k Stevovi a viedol nas cez mesto…asi po pol hodine sa objavil aj Steve a Michael sa rozlucil. Takto sme aj so sprievodom dosli na miesto s tradicnym zaverecnym stupanim. Bol to vynimocne strmy svah pred domom, tak sme bicykle vytlacili. Steve tu roztrhol uz 2 retaze. Cakala nas tepla sprcha, vecera a prijemny vecer v spolocnosti Steva a Debbie. Steve nam vela pomohol, odviezol nas do cykloobchodu a s planovanim dalsej etapy nasej cesty. V obchode Zlatke museli vymenit zadne koleso, pretoze sa pokrivilo pocas poslednych dni bez spicu. Johan musel kupit novy nosic, lebo ten NOVY z Irska sa po 3 tyzdnoch zlomil. Dufame, ze sme doriesili vsetky velke technicke komplikacie. Mame pred sebou 7 dni do Ashevillu po Blue Ridge Parkway, cakaju nas kopce a kopceky s krasnymi vyhladmi, uz sa tesime :).

Mame za sebou zhruba 800 kilometrov a pomaly ale isto sa blizime do ciela nasej prvej cyklistickej etapy mesta Ashville v Severnej Karoline. Kazdy nam hovori, ze to bol dobry vyber. Vraj je to velmi prijemene mesto a zije tam vela “hipisakov” :), nechame sa prekvapit.

Ahojte, zdravime zo Stanley,

Tak sme si trosku v <a title=”beavers valley” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/New-York%2C-Pennsylvania%2C-Maryland%2C-Virginia/DSCN1099.JPG?m=1372552446″>Beaver Valley</a> oddychli a na dalsi den sme sa pustili smerom Warwick Woods Family Campground. Mali sme pred sebou 72km, tak sme sa oddychnuti s nadsenim pustili na dalsiu cestu. Pennsylvania je nadherna, ale je tu jedna malickost, ktora nas prekvapila a to su nekonecne sa vlniace kopce. Niektore nam dali poriadne zabrat a najviac tie pred cielom. Niekedy sme mali pocit, ze nedojdeme do ciela. Na druhy den rano nas znova prekvapil silny dazd. Tak sme sa rozhodli, ze ostaneme dalsi den. Oddychli sme a naplanovali sme si trasy na dalsie dni. Tetka, co vedie camp nam dovolila kvoli dazdu prespat v hracej miestnosti. Tak sme sa ulozili na spanok medzi pingpongovym a hokejovym stolom.

<img class=”alignright” alt=”” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/New-York%2C-Pennsylvania%2C-Maryland%2C-Virginia/IMG_1046.JPG?m=1372213146″ width=”307″ height=”205″ />Rano sme sa vybrali do dalsieho campingu uz blizko k statu Maryland. Washington sa rychlo blizi :). Bol to prijemny den. Stale sme sa tiahli po tych vlniacich sa kopcoch, ale sme si zacali uz zvykat. Prechadzali sme cez <a title=”amisovska zem” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/New-York%2C-Pennsylvania%2C-Maryland%2C-Virginia/IMG_1043.JPG?m=1372212846″>Amishovsku zem</a>. Sme ich aj zopar stretli, pracujucich na svojich poliach a zahradkach. Niektori sa prevazali s rodinkami na svojich „kociaroch“. Najzaujimavejsie vsak boli dievcata, ktore bose jazdili na svojich kolobezkach na hlavnej ceste. Vyzeraju to byt velmi mili ludia, vsetci na nas kyvali. Jeden nas aj zastavil a sa popytal kadial to vlastne ideme, chceli sme sa sfotit, ale jeho odpoved bola „I do not care about pictures but appreciate you ask“! Tak sme ich uz ani neskusali odfotit. A ako vzdy pred cielom na nas cakal prudky kopec. Tak sme nakoniec dosli do Muddy Run Recreation Reservoir-u. Obrovsky areal plny caravanov. Americania ocividne oblubuju pobyt v prirode. Je to zvlastne, lebo zatial co sme videli, vacsina z nich zije na farmach alebo blizko lesov no aj napriek tomu si zbalia saky paky a idu von.

Dalsi den sme zacali dalsim prudkym kopcom :). Pocas cesty sme sa zastavili v „zelovoci“ pri hlavnej ceste kupit nejake ovocie a zeleninu :). Tu sme nakoniec vyfasovali zadarmo banany a hrozno za fotku zadarmo 🙂 a pustili sme sa dalej. Celkom rychlo sme prichadzali k nasemu dalsiemu cielu, Rocks State Park v Marylande. Tesne pred prichodom sa Johanovi na nosici zlomila skrutka, tak sme to tam zacali riesit. Chvalabohu sa nam ho podarilo opravit a zalepit paskou (najdolezitejsia vec na cykloture…)…;). Ked sme dorazili ku vchodu, tetka vratnicka nam oznamila, ze tam nemozeme campovat. A co teraz, bola nasa otazka. Najprv sme sa isli najest. Sadli sme si na lavicku pri ceste, vedla potoka. Uz sme sa poberali dalej ked sa pri nas zrazu objavil chlapik s dvoma psami, ktory sa nas opytal ci robime cestu napriec Amerikou a ci nepotrebujeme niekde prespat. Bol to jasny blesk z neba ako sa hovori. Jasne, prijali sme jeho ponuku.No ako to uz byva , nic nieje zadarmo, a tak sme si znova vyslapali strmi kopcek ako vzdy pred prichodom na miesto spania. Nakoniec sme prezili velmi prijemny vecer v spolocnosti <a title=”steave&debbie” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/New-York%2C-Pennsylvania%2C-Maryland%2C-Virginia/IMG_1071.JPG?m=1372535542″>Steva a Debbie</a>. Sme sa vyborne najedli po tyzdni dali pifko a pokecali s nimi. Ziju na nadhernom mieste blizko lesa.

Rano nam pripravili kralovske ranajky, dostali sme par typov ako pokracovat v ceste a potom sme si s nimi dali este par spolocnych kilometrov. Tymto im dakujeme este raz.

<img class=”alignright” alt=”” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/New-York%2C-Pennsylvania%2C-Maryland%2C-Virginia/IMG_1078.JPG?m=1372535781″ width=”307″ height=”205″ />Pokracovali sme v ceste, kde sme stretli dve zeny, ktore nam poradili, cyklisticku trasu, ktora isla pomimo ciest. Tak sme si prvy krat uzili cestu bez aut. Bolo to velmi prijemne. Vyzeralo to byt ako easy Sunday aspon zo zaciatku. Nakoniec sa nam cesta zdala byt nekonecnou, museli sme prejst cez velmi rusnu a siroku cestu lemovanu s mnozstvom aut, ktore vobec nedbali o tom, ze tam idu daky cyklisti. Do dalsieho campingu sme nakoniec ani nedosli. Nevedeli sme najst vchod, zacalo sa stmievat, az sa na jednej krizovatke pri nas zastavilo auto. <a title=”ned&La” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/New-York%2C-Pennsylvania%2C-Maryland%2C-Virginia/IMG_1092.JPG?m=1372536145″>Ned a La</a> nas pozvali do ich domu, videli, ze sme trocha strateni. Pripravili nam veceru a prijemne sme sa porozpravali. Dostali sme vyborny typ, kde najst cyklisticky obchod, kam sme na druhy den aj dosli a trosku obnovili nasu vybavu. Zlatka dostala paradne nove gumy a Johan ma spevneny nosic. Za dolare samozrejme:).

<img class=”alignleft” alt=”” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/New-York%2C-Pennsylvania%2C-Maryland%2C-Virginia/IMG_1103.JPG?m=1372536530″ width=”307″ height=”205″ />A pokracujeme dalej, 4den bol trosku kratsi, nase sily nam dochadzali. Maryland sa zo zaciatku zdal byt technicky menej narocny, ale nakoniec sme zistili, ze vlastne sa velmi nelisi od Pennsylvanie. Opat hoooooore a dolu… Tak sme dokrutili na dalsiu adresu uz v predmesti Washington DC. Tu sme mali ostat u jedneho chalana z warmshowers. Nakoniec to vyzeralo tak, ze on vlastnil pozemok, za domov nejakej mexikanskej rodiny. Je to volna parcela zeme, ktoru si tam prenajima skupinka ludi. Oni si tu pestuju svoju zeleninu a snazia sa zit spaty s prirodou. Mike chalan, ktory to tam organizuje nevedel o nasom prichode, ale ochotne nas prijal. Tak sme si rozlozili svoj stan, trosku s nimi pokecali a ulozili na dalsi den.

<img class=”alignleft” alt=”” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/New-York%2C-Pennsylvania%2C-Maryland%2C-Virginia/IMG_1141.JPG?m=1372537439″ width=”307″ height=”205″ />Krutime vo Washingtone. Je to menej narocne ako bol New York. Cesty su tu celkom dobre usposobene bicyklovaniu. A zase prsi. V dazdi sme sa pustili na miesto nasho oddychu. Zmoceni sme dokrutili na malebne miestecko v Arlingtone k Jerrymu, ktoreho sme oslovili cez warmshovers.

Privitala nas vysmiata tvar Jerryho a skoro dokoncena vecera. Stravili sme u neho 2 prijemne noci. Nakolko on sam precestoval Ameriku na bicykli, dostali sme mnozstvo rad ako pokracovat v ceste. Ma rad mapy, tak sme mali co studovat. Den sme stravili ako klasicky turisti obzeranim mestkych vymozenosti ako je Biely dom, Capitol, <a title=”lincoln memorial” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/New-York%2C-Pennsylvania%2C-Maryland%2C-Virginia/IMG_1114.JPG?m=1372536849″>Lincoln Memorial</a>, Botanic gardens a muzeum americkych indianov a kedze Johan mal u seba kluce na bicykel, tak nas do Space and Air muzea nevpustili.

<img class=”alignright” alt=”” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/New-York%2C-Pennsylvania%2C-Maryland%2C-Virginia/IMG_1162.JPG?m=1372538524″ width=”307″ height=”205″ />Dalsi den sme pokracovali v ceste. Jerry s nami pokrutil a ukazal cestu k prijemnemu cyklistickemu chodniku <a title=”four old mile road” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/New-York%2C-Pennsylvania%2C-Maryland%2C-Virginia/IMG_1163.JPG?m=1372538399″>Four Old Mile Road</a>, ktora nas poviedla asi 72 km (45 mil)az do Purcevillu a odtial sme slapali dalej asi 21 km (13 mil) do Bears Den Trail Centra(hostel pre turistov, ktori slapu Apalachian Trail). Tradicne pred zaverom nas cakali 2 stupania, k..va prudke stupania cca 3km. Noc bola prijemna.

Pocas celej cesty nam spolocnost robia vevericky, ktorych je tu az az.

<a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/New-York%2C-Pennsylvania%2C-Maryland%2C-Virginia/IMG_1188.JPG?m=1372539116″><img class=”alignleft” alt=”” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/New-York%2C-Pennsylvania%2C-Maryland%2C-Virginia/IMG_1188.JPG?m=1372539116″ width=”307″ height=”205″ /></a>Ranne stupanie nas hned zrana prebudilo. Asi po hodinke sme sa po prijemnom zjazde previezli do doliny a pokracovali sme popri rieke az do statneho kampingu Elizabeth Furnace v George Washington National Forest. Bolo to prijemnych 60 kilometrov :). Na nase prekvapenie bol to samoobsluzny kamping, ziadne kontroly, ziadna vratnica…zaplatis alebo nezaplatis, ale americania si doveruju a aj nam. Dalsi den sme pokracovali cez malebnu Fort Valley s praziacim slnkom v tvari do dalsieho statneho samoobsluzneho kampingu <a title=”roosvelt camp” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/New-York%2C-Pennsylvania%2C-Maryland%2C-Virginia/DSCN1182.JPG?m=1372548654″>Roosevelt camping</a>. Vecer nam „sprijemnovali“ roje vselijakej havede, vsak sme v lese :). V noci nas navstivil a trochu prestrasil miestny obyvatel lesa medvedik cistotny a pochutnal si na nasich sladkostiach, ktore sme mali odlozene na rano….hmmmmmm :(.

<a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/New-York%2C-Pennsylvania%2C-Maryland%2C-Virginia/DSCN1196.JPG?m=1372548881″><img class=”alignleft” alt=”” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/New-York%2C-Pennsylvania%2C-Maryland%2C-Virginia/DSCN1196.JPG?m=1372548881″ width=”307″ height=”230″ /></a>Dalsie ranne stupanie, ktore sme v podstate ocakavali, ale aj tak nas prekvapilo svojou dlzkou cca 5 km (3 mile) nas nakoniec doviedlo ku krasnemu vyhladu. Stalo to za tu namahu. Tu sme stretli nadsencov paraglindingu, ktori si pripravovali startovaciu rampu. Cistili les od kamenov a starych korenov. Rychly zjazd a par stupani a klesani nas doviedlo do mestecka Luray. Po obede sme v nedalekom outdoor shope nam majitelia pomohli a dohodli ubytovanie u svojich znamych<a title=”marydan” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/New-York%2C-Pennsylvania%2C-Maryland%2C-Virginia/IMG_1237.JPG?m=1372540692″> Dan a Mary</a>, v luxusnom, B&B (whitefencebandb.com) za vyhodnu cestu v nedalekom mestecku Stanley, kde sme si oddychli dve noci.

Musime podotknut, ze Amerika je fakt zaslubena krajina. Krasna priroda a co zatial pozorujeme, ludia si tu ziju velmi spokojne, hlavne co sa tyka vidieku. Domy stojace v strede farmarskych poli alebo popri lesoch sa tiahnu asi celou Amerikou, alebo aspon castou, ktoru sme zatial presli. Flora je grandiozna, vsetko je obrovske, stromy tu museli rast stovky rokov. Skonstatovali sme, ze nam tu priroda primomina nase rodne Slovensko (Malu Fatru a Nizke Tatry). Uvidime co sa nam ukaze dalej.

Velmi sme sa prekvapili, co sa tyka obtiaznosti nasich ciest. Necakali sme az take prevysenia a klesania, miestami je to neprijemne a mnohokrat osviezujuce. Lesy su tu zive, stale sa tu daco hybe a prebehuje cez cestu, dokazom toho je, vela zrazenych zvierat na cestach, ci uz vacsich alebo mensich.

Co sa tyka mobilneho zabezpecenia je to tu chabe. Kym clovek nema podpisany kontrakt s mobilnym operatorom je nahrany. Mapa sa oplati. Pan Boh zaplat za korporatnu spolocnost Mcdonalds a Dunkin Dougnuts, kde je internet zadarmo.

Hello z krajiny tisicich moznosti alebo Hola, lebo tu je kopa spanielsky hovoriacich ludi.

Zaciatok nam vysiel super, hned po prilete nas vyzdvihol Frank, ktoreho sme kontaktovali cez <a href=”http://www.warmshowers.org/”>www.warmshowers.org</a>. Prisiel po nas autom, jupiiii. Stravili sme u neho a jeho priatelky Karoliny noc. Rano nam pomohol zmontovat bicykle. Poobede sme sa nalozeny a “vytraseni” vybrali napriec Brooklynom ku Timovi a Rachel, u ktoreho sme stravili dalsie 2 noci. Boli to velmi prijemny ludia a pomohli nam s vela otazkami. New York nas privital slnkom, no hned na druhy den prisiel dazd po hurikane a prsalo asi 24 hodin non-stop. Central park a Manhattan sme si pochodili zabaleny v “sustachoch” s premocenymi nohami. Big Apple nas zvlast neohuril, uponahlane mesto s kopou turistov. Napriek tomu chodenie pomedzi vysokanske mrakodrapy stoji za to. Premoceny, ale po prijemnom dni sme nasli irsky pub, kde sme si dali Guinness a spomenuli na Irsko :0)……

V sobotu poobede sme sa konecne vybrali smer juhozapad. Cesta cez Brooklyn a Manhattan bola preplnena semaformi a autami. Nebolo to to naco sme sa tesili. Cestou do mesta Newark sme sa plavili kompou cez riekuHudson okolo sochy Slobody az do New Jersey. Cesta dalej pokracovala cez dva <a title=”mosty” href=”http://www.johann.sk/johanblog/wp-content/uploads/2013/06/DSCN1091.jpg”>mosty</a> s chodnikmi, ktore nam dali poriadne zabrat, nielen kvoli dlzke ale aj sirke.

Na nase prekvapenie v meste Newark, ktore je akesi predmestie New Yorku, zije portugalsko- spanielsko-brazilsko-africka populacia. Za hodinu jazdy sme stretli minimum belochov. Johan mal pocit, ze sa vratil do Juznej Ameriky:0). Toto len potvrdzuje statisticke prognozy, ze za par 10tok rokov, budu europsky zakladatelia USA v mensine. Po kratkom hladani sa nam stastlivo podarilo najst jeden z mala hostelov, pravdepodobne jediny. Pokracujeme smer Philadelphia a Washington, kde nas pravdepodobne cakaju dalsie semafory a auta. Vyzera to tak, ze vychodne pobrezie od New Yorku na juh je v podstate jedno obrovske sidlisko. Co sa tyka pocasia, konecne sme sa dockali teplot vyssich ako 20 stupnov.

Z Newarku sme sa vybrali smerom na Trenton. Asi 20km nam spolocnost robili afro-americky obyvatelia a kazdy nam odporucal aby sme sa ponahlali prec. Dokonca sme pozovali aj miestnym podnapitym „fotografom“. Nakoniec to nebolo take zle. Slnko palilo a dediny, ktore sme minali pocas cesty si neustale menili vzhlad od socialnych po prepichove. A uz je to tu PRVY defekt. Oprava nam zobrala dost casu. Po ceste na jednej z benzinovych pump sme stretli strasne milich gruzincov. Vyfasovali sme benzin zdarma a mohli sme sa oplachnut, co nas po horucom dni brutalne osviezilo :). S campovanim na divoko je to trosku zlozitejsie, vsade domy a obrovske sukromne pozemky, ale podarilo sa dokonca so svatojanskymi muskami a s potocikom.

Rano sme sa prebudili na zopar kvapiek buchajucich na stan, ktore sa onedlho premenili na lejak. Vzapati sa nas stan ocitol v strede dazdoveho potoka. Tak sme sa narychlo pobalili a s<a title=”premocena teta” href=”http://www.johann.sk/johanblog/wp-content/uploads/2013/06/IMG_1006-e1370972705716.jpg”> premocenymi nohami</a> po celodennom dazdi sme dokrutili az do Beaver Valley Campingu. Tu nas nakoniec ubytovali v chatke, a s malymi prestavkami no stale prsi. Predpoved hlasi zlepsenie, tak uvidime.

Ked vsetko dobre dopadne, tak po Washingtone, by sme si mohli zacat konecne vychutnavat aj prirodu, kvoli ktorej sme sem prisli.

J&Z

Zdravime z New Yorku, uspesne nas…bicykle su pokope, batozky nabalene a teraz uz iba nezostava ine ako vyrazit.

Ahojte,

Zlatkin problem s kolenom sa po konzultacii s doktormi ukazal na dlhsie liecenie, ale podla hesla nasho vyletu “ Never give up” sme sa rozhodli, ze budeme pokracovat v naplanovanej ceste, ale chtiac – nechtiac bicykle vymenime za auto. V Dillone sme stravili dalsich 9 noci, pocas ktorych sme spoznali par zaujimavych tvari. <a title=”Seth” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/august—Montana%2C-Wyoming%2C-Colorado/IMG_2368.JPG?m=1378658119″ target=”_blank”>Setha</a> z Kalifornie, ktory vyraba a predava vlastnu keramiku. <a title=”Leonard” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/august—Montana%2C-Wyoming%2C-Colorado/IMG_2376.JPG?m=1378658132″ target=”_blank”>Leonarda</a>, s korenmi zo Slovenska (Zborov), ktory planuje svoju spevacku karieru, drzime palce. Majitela kempingu <a title=”Bob” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/august—Montana%2C-Wyoming%2C-Colorado/IMG_2357.JPG?m=1378658025″ target=”_blank”>Boba</a> s manzelkou Pam, ktori maju korene z Ukrainy a z Polska :).

<a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/august—Montana%2C-Wyoming%2C-Colorado/IMG_2374.JPG?m=1378658136″><img class=” ” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/august—Montana%2C-Wyoming%2C-Colorado/IMG_2374.JPG?m=1378658136″ alt=”” width=”307″ height=”205″ /></a> BOB

Dalsiu cestu sme zacali z Idaho Falls, kam sme sa zviezli s milou 8 clennou rodinkou Cannedy <a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/august—Montana%2C-Wyoming%2C-Colorado/IMG_2381.JPG?m=1378658165″><img class=”alignleft” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/august—Montana%2C-Wyoming%2C-Colorado/IMG_2381.JPG?m=1378658165″ alt=”” width=”307″ height=”205″ /></a>z Colorada, ktori akurat riesili problem s privesom. Pricinenim Boba sa nam ochotne ponukli, ze nas zvezu aj s nasimi bicyklami nalozenymi v privese. Cesta ubiehala rychlo pri prijemnych rozhovoroch. Nakoniec sme dostali aj pozvanie na obed a take sa neodmieta. Dakujeme za prijemne chvile.

Pred nami je este vela peknych miest. Ako prve sme sa vybrali smer Craters of the Moon National Monument v Idaho. Tento cierny flak na mape je vytvorom sopecnej cinnosti. Podla nasho hostitela, ktory nechava prespavat ludi na svojom pozemku zadarmo, je to iba kopa ciernych sutrov. Ale podla nas sa tu kopu oplati vidiet. Cesta smerom na Yellowstone, cez<a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/august—Montana%2C-Wyoming%2C-Colorado/IMG_2561.JPG?m=1378658605″><img class=”alignright” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/august—Montana%2C-Wyoming%2C-Colorado/IMG_2561.JPG?m=1378658605″ alt=”” width=”307″ height=”205″ /></a> salviove plane nas priviedla az ku kopcom. Cez Teton Pass s vyhladom na Grand Teton NP az do mestecka Victor. Pocas obedneho pikniku v mestskom parku nas oslovil tulak s povodom z Turecka, ktory nam porozpraval aka je Amerika na p…. Vypoculi sme si ho a pobrali sa dalej do mestecka Jackson Hole (podla reklamy, posledne mesto stareho divokeho zapadu) :), klasicke turisticke centrum.

Nakoniec sme dosli az do Granite recreation area hned vedla Teton NP. Pekne udolie s horucimi pramenmi, kde sa da kempovat zadarmo. Vyskusali sme kupanie v horucej vode, kde nas oslovila rodinka zo San Diega.

Cestu do Yellowstone NP lemuje pohorie Grand Teton s troma spicakmi a pred nami sive mraky.

<a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/august—Montana%2C-Wyoming%2C-Colorado/IMG_2569.JPG?m=1378658619″><img class=”alignleft” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/august—Montana%2C-Wyoming%2C-Colorado/IMG_2569.JPG?m=1378658619″ alt=”” width=”410″ height=”274″ /></a>Yellowstone NP je krasny a zaujimavy park. Je tu kopa gejzirov s horucou vodou. Jeden z najznamejsich a najviac navstevovanych Old Faithfull sa oplati vidiet. Treba mat ale trpezlivost. Na 3 minuty prirodneho divadla sme cakali asi 1,5 hodiny. Tento najstarsi narodny park Ameriky je aj o mnozstve divokej zvery, o vodopadoch a horskej turistike s nadhernymi vyhladmi. Yogiho sme sice nestretli, ale POZOR NA MEDVEDOV, tato vystraha je skoro na kazdom strome.

Pocas jedneho obedneho pikniku sme stretli <a title=”rodinka z Berkley” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/august—Montana%2C-Wyoming%2C-Colorado/IMG_2586.JPG?m=1378658635″ target=”_blank”>rodinku z Berkeley</a>, ktori nam odporucili kupanie vo Firehole Canone, miesto z teplou vodou, kde sa da oficialne kupat. Nakolko tam bola kopa ludi ako v celom parku, tak sme tuto moznost nevyuzili.<a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/august—Montana%2C-Wyoming%2C-Colorado/IMG_2631.JPG?m=1378658790″><img class=”alignright” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/august—Montana%2C-Wyoming%2C-Colorado/IMG_2631.JPG?m=1378658790″ alt=”” width=”307″ height=”205″ /></a>

Dalej pokracujeme podla cyklistickej mapy, nakolko autom je to ovela rychlejsie ako bicyklom, robime si vyletiky mimo trasu do okolitych lesov a kopcov, ktore su prespikovane terennymi cestami. Jedna viedla cez Bridger-Teton NF a druha do Shoshone NF.

Cesta cez Wyoming bola velmi prijemna. Rozlahle plane s vlniacimi sa kopcami miestami pripominali Bolivijske altiplano, pieskove kopce zlto-cervenej farby so zelenymi trsami travy.

<a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/august—Montana%2C-Wyoming%2C-Colorado/IMG_2946.JPG?m=1378659402″><img class=”alignleft” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/august—Montana%2C-Wyoming%2C-Colorado/IMG_2946.JPG?m=1378659402″ alt=”” width=”307″ height=”205″ /></a>Dalsia zastavka Saratoga, pomalicky sa blizime do pestrofarebneho Colorada. Nasledujuci den pri obednom pikniku v mestskom parku vo Walden sme sa rozhodli pre cestu cez Rocky Mountains NP.

Isli sme cez vyhliadkovu cestu 14, kde sme zahliadli nasho prveho a posledneho losa (obrovske zviera) :)….Po prijemnej <a title=”pod hviezdami” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/august—Montana%2C-Wyoming%2C-Colorado/IMG_2983.JPG?m=1378659462″ target=”_blank”>noci pod hviezdami</a> sme pokracovali po vyhliadkovej ceste cez NP, dozvedeli sme sa, ze maju sestersku druzbu so Slovenskym a Polskym Tatranskym NP, kvoli velmi podobnemu ekosystemu.<a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/august—Montana%2C-Wyoming%2C-Colorado/IMG_3002.JPG?m=1378659525″><img class=”alignright” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/august—Montana%2C-Wyoming%2C-Colorado/IMG_3002.JPG?m=1378659525″ alt=”” width=”307″ height=”205″ /></a>

Do Hot Sulphur Springs sme dosli az vecer. Dalsia cyklisticka zastavka s kempingom zadarmo ;), s vlakovym koncertom pocas celej noci. Pokracujeme dalej, cesta stupa a ochladzuje sa. Po par hodinach sme sa ocitli pod 4000 metrovymi kopcami Colorada (najvysie v USA). Zvazujeme vystupy na Quandary Peak s lahkym pristupom a na najvyssi Mt. Elbert, ale zdravotne potiaze nas odradili. Mozno nabuduce… Aj ked sme kopce nevyslapali, cesta nas doviedla az do 3600 metrovej vysky odkial <a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/september—Utah%2CArizona%2C-/IMG_3084.JPG?m=1378660663″><img class=”alignleft” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/september—Utah%2CArizona%2C-/IMG_3084.JPG?m=1378660663″ alt=”” width=”307″ height=”205″ /></a>sa nam ukazovali paradne vyhlady.

Vyhliadkova cesta 82 nas vedie cez dalsie vysoke kopce, lyziarske centrum Aspen a prijemne mesto Carbondale pripominajuce Asheville.

Ani sme netusili a ocitli sme sa na odbocke k severnemu okraju <a title=”Black Canyon” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/september—Utah%2CArizona%2C-/IMG_3168.JPG?m=1378662641″ target=”_blank”>Black Canyonu</a>. Stihli sme akurat zapad slnka. Hlbka kanonu nas ohurila. Noc sme stravili v blizkosti kanonu a spolocnost nam robili hromy a blesky. Rano sme sa vybrali na juznu stranu kanonu. Oklukou to trvalo asi 2 hodiny. Na obhliadku kanonu potrebuje clovek aspon polovicu dna. Kanon je uzky a hlboky, steny ako stvorene pre skalolezcov a rychla rieka, ktora pretina kanon je iba pre skusenych vodakov. Cez mesto Montrose sme sa dali na San<a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/september—Utah%2CArizona%2C-/IMG_3159.JPG?m=1378662633″><img class=”alignright” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/september—Utah%2CArizona%2C-/IMG_3159.JPG?m=1378662633″ alt=”” width=”205″ height=”307″ /></a> Juan Skyway, pokracujeme cez kupelne mesto Quray a vecer po Million Dollar Highway :), klukata a stupajuca cesta bez zvodidiel vyzerala nebezpecne ale pekne. Cez mesto Durango smerujeme na <a title=”Mesa Verde” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/september—Utah%2CArizona%2C-/IMG_3234.JPG?m=1378660973″ target=”_blank”>Mesa Verde NP</a>. Su to stolove hory kde zili kmene indianov, ktori odisli z doliny a vytvorili si pribytky spociatku na vrchole skal a neskor rovno v ich vyklenkoch. Mesa Verde je zname hlavne kvoli <a title=”skalne dediny” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/september—Utah%2CArizona%2C-/IMG_3291.JPG?m=1378661075″ target=”_blank”>skalnym dedinam</a>, ktorych tu bolo objavenych asi 600. Este predtym ako sme sa zahlbili do historie tohto kmena, isli sme sa pozriet na Four Corners Monument. Stretavaju sa tu hranice 4 statov: Colorado, Utah, Nove Mexiko a Arizona.

<a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/september—Utah%2CArizona%2C-/IMG_3188.JPG?m=1378660862″><img class=”alignleft” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/september—Utah%2CArizona%2C-/IMG_3188.JPG?m=1378660862″ alt=”” width=”307″ height=”205″ /></a>Minca ktoru Zlatka hodila do hranicneho kruhu so styrmi smermi, nam dvakrat potvrdila nas dalsi smer Utah. <a title=”hranica s N.Mexikom” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/september—Utah%2CArizona%2C-/IMG_3205.JPG?m=1378660883″ target=”_blank”>Hranica s Novym Mexikom</a> je krasna krajina ako z utopistickeho vesmireho filmu. Smerom na sever sa zacina ukazovat <a title=”Canyonlands” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/september—Utah%2CArizona%2C-/IMG_3345.JPG?m=1378661171″ target=”_blank”>Canyonlands</a> a <a title=”NP Arches” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/september—Utah%2CArizona%2C-/IMG_3437.JPG?m=1378661330″ target=”_blank”>NP Arches</a> s otvormi v skalach, ktore vznikli zvetravanim a eroziou. Motanie sa po tychto atrakciach nam zabralo par dni. Utah je horuca cervena krajina s <a title=”abstrakt” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/september—Utah%2CArizona%2C-/IMG_3432.JPG?m=1378662758″ target=”_blank”>abstraktnymi skalnatymi utvarmi</a>. Oplati sa vidiet.

Kedze je uz po americkej turisticke sezone, vyletujucich americanov stretavame pomenej, a zacali sa objavovat turisti z ostatnych krajin. Z Europy su to hlavne nemci a francuzi.<a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/september—Utah%2CArizona%2C-/IMG_3382.JPG?m=1378661218″><img class=”alignright” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/september—Utah%2CArizona%2C-/IMG_3382.JPG?m=1378661218″ alt=”” width=”307″ height=”205″ /></a>

Vyhliadkova trasa 95 nas doviedla az do Natural Bridges NM. Krajina okolo nas bola zeleno-cerveno-svetlohneda :). Cesta sa vlnila medzi cervenymi skalami Utahu, skonstatovali sme, zeby sa tu dobre bicyklovalo. Naplanovali sme si noc pri jazere, ktoreho zdrojom je rieka Colorado, nakolko bolo suche leto, nakoniec sme spali na vyprahnutej zemi a po jazere ani chyru ani slychu. A zrazu rano sa na oblohe objavi Irska sed :)….”jupiiii” mrholi, prsi a fuka vietor. Napriek tomu sa Utah oplati vidiet. Pokracujeme po <a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/september—Utah%2CArizona%2C-/IMG_3576.JPG?m=1379827950″><img class=”alignleft” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/september—Utah%2CArizona%2C-/IMG_3576.JPG?m=1379827950″ alt=”” width=”307″ height=”205″ /></a>ceste 24 az do Capitol Reef NP. Je to stara mormonska usadlost s ovocnymi sadmi, ako zelena oaza v pusti v strede nicoho. Prostredie sa nam velmi zapacilo tak sme tu stravili noc. V kuse prsi. Najkrajsi usek cesty cez hory sme presli v dazdi, nevideli sme vobec nic. Pocas cesty sme zvazovali kde preckame dazd. Popoludni sa nakoniec vycasilo a ocitli sme sa v kanone nedaleko Escalante National Monument (skamenene pieskove duny, predynamitovane cestou :)). Po prechadzke v kanone sme sa uz chceli pobrat spat, ked sa znova spustil monzunovy lejak. Po asi hodinovom cakani, ked sa voda v potoku pri nasom stane zacala<a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/september—Utah%2CArizona%2C-/IMG_3613.JPG?m=1379828231″><img class=”alignright” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/september—Utah%2CArizona%2C-/IMG_3613.JPG?m=1379828231″ alt=”” width=”307″ height=”205″ /></a> vylievat z koryta, usudili sme, ze bude lepsie zbalit stan a prespat v aute.Ranny odchod nam skomplikovalo to, ze cestu z kanonu pretina rieka, ktoru sme museli prebrodit. Nakolko bola hladina vody vysoka, tak sme cakali kym opadne a bager odhrnie nanosy piesku v koryte. Bolo uz poludnie ked sme odchadzali a zacinalo znova prsat (vyborne). Po nasom odchode kemping v kanone uzavreli. S mokrym stanom pokracujeme <a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/september—Utah%2CArizona%2C-/IMG_3639.JPG?m=1379828413″><img class=”alignleft” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/september—Utah%2CArizona%2C-/IMG_3639.JPG?m=1379828413″ alt=”” width=”307″ height=”205″ /></a>smer <a title=”Bryce Canyon” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/september—Utah%2CArizona%2C-/IMG_3657.JPG?m=1379828693″ target=”_blank”>Bryce Canyon NP</a> rozladeni z neustaleho prsania. Nastastie na vecer sa vyjasnilo a ukazalo sa aj par hviezd. Rano sme si konecne zaturistikovali (aj s bolavym kolenom) medzi hoodoos (takto sa nazyvaju zvetrale veze kanonu).

Podvecer sme sa vybrali smer <a title=”Zion NP” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/september—Utah%2CArizona%2C-/IMG_3731.JPG?m=1379829554″ target=”_blank”>Zion NP</a>. Cesta viedla cez dlhy tunel vykopany v skale. Ubytovali sme sa v preplnenom kempingu. Dalsi den sme si dali kratky cyklisticky vylet aj s turistikou na<a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/september—Utah%2CArizona%2C-/IMG_3752.JPG?m=1379829690″><img class=”alignright” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/september—Utah%2CArizona%2C-/IMG_3752.JPG?m=1379829690″ alt=”” width=”307″ height=”205″ /></a> kopec nazyvany Angels Landing, kde bolo asi dalsich 1000 turistov. Bol to velmi zrusujuci vystup nakolko cesta vedie po uskom chodniku na skale s hlbokymi spadmi po oboch stranach.

A uz smerujeme na najvacsi z kanonov na <a title=”Grand canyon” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/september—Utah%2CArizona%2C-/IMG_3790.JPG?m=1379830144″ target=”_blank”>Grand Canyon</a>. Arizona nas prekvapila, cakali sme sucho a pust a namiesto toho sme sa ocitli v krasnych borovicovych lesoch so zeleno-zltymi lukami popri ceste, ktore vyzerali aj so srnkami a <a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/september—Utah%2CArizona%2C-/IMG_3814.JPG?m=1379834569″><img class=”alignleft” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/september—Utah%2CArizona%2C-/IMG_3814.JPG?m=1379834569″ alt=”” width=”205″ height=”307″ /></a>kojotmi ako vystrihnute z filmu. Takto to vyzera na severnej menej turistickej strane kanonu. Obzeranie kanonu nam skomplikovali poobedne dazde aspon na vecer sa vyjasnilo. Kempingi plne. Nakoniec sme stravili 2 noci v lese nedaleko kanonu, kde nam robili spolocnost srnky chodiace okolo stanu a zobudzali sme sa na zavyjanie kojotov. Na juznu stranu sme sa uz nevybrali nakolko obchadzkou je to asi 400km. Je tu moznost pesieho prechodu cez kanon (Kaibab trail), ktory trva 2 dni.Dockali sme sa, silne slnko a horuci vzduch, ktory sme <a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/september—Utah%2CArizona%2C-/IMG_3817.JPG?m=1379830294″><img class=”alignright” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/september—Utah%2CArizona%2C-/IMG_3817.JPG?m=1379830294″ alt=”” width=”307″ height=”205″ /></a>ocakavali v Utahu a v Arizone prisiel v Nevade. Cesta do Las Vegas trvala 2 noci (ani len autu sa nechcelo ist). Chyrny Las Vegas nas az tak neohuril, umele mesto v pusti s vela ludskymi troskami a bezdomovcami v kontraste s prepichovym centrom a turistami. Ak mate vela penazi na karte a neviete kde ich minut nech sa paci Las Vegas vas vita. Aspon sme si vyskusali jedno z <a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/september—Utah%2CArizona%2C-/DSCN1974.JPG?m=1379833392″><img class=”alignleft” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/september—Utah%2CArizona%2C-/DSCN1974.JPG?m=1379833392″ alt=”” width=”230″ height=”307″ /></a>nespocetnych <a title=”kasino” href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/september—Utah%2CArizona%2C-/DSCN1975.JPG?m=1379833435″ target=”_blank”>kasin</a>. Vysledok – ostavame pri nizko-nakladovom cestovani :)…Pokracujeme po<a title=”route 66″ href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/september—Utah%2CArizona%2C-/DSCN1988.JPG?m=1379833613″ target=”_blank”> road 66 </a>smerom na San Diego, kde sme planovali byt v decembri. Dosli sme, Dasa a Marian nas privitali s otvorenym narucim a s fajnou vecerou a plnou chladnickou piva:))))). Oddychujeme a spoznavame okolie San Diega.<a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/september—Utah%2CArizona%2C-/IMG_3980.JPG?m=1379831770″><img class=”alignright” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/september—Utah%2CArizona%2C-/IMG_3980.JPG?m=1379831770″ alt=”” width=”307″ height=”205″ /></a>

Ahojte priatelia,

Stravili sme 4 prijemne noci v San Diegu s Dasou, Marianom a Dasenkou (s milym foxterierom :)).Daska nam ukazala plaz s tulenmi vyvalenymi jeden na druhom. Presli sme sa na Torey Pines, kde sme videli hada, male zraloky a v dialke zahliadli velrybie fontany. Marian usudil, ze sme mali uspesny den. Daska nam poukazovala svoje umelecke diela, ktore nas inspirovali k darcekovym napadom :). Kupili sme si letenky domov a naplanovali si nas vylet po Kalifornii.

Nas vylet sme odstartovali v Death Valley uz s novo pozicanym autom. Stravili sme<a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/oktober—California/IMG_4055.JPG?m=1382379239″><img class=”alignright” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/oktober—California/IMG_4055.JPG?m=1382379239″ alt=”” width=”307″ height=”205″ /></a> tu dve zaujimave noci. Jednu pod elektrickym vedenim (nedaleko NP), ktore hucali celu noc a pocas druhej fukal vietor, ktory hrozil roztrhanim stanu. Death Valley je vyschnuta krajina, krasna a horuca s vynimocnymi prirodnymi ukazmi ako solna pust ( podobna a este vacsia sa nachadza v Bolivii), pozlatene kopce, <a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/oktober—California/IMG_4046.JPG?m=1382379084″><img class=”alignleft” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/oktober—California/IMG_4046.JPG?m=1382379084″ alt=”” width=”307″ height=”205″ /></a>pohybujuce sa kamene (ak sa sem chcete vybrat budete potrebovat auto 4×4 ) a neskutocne pieskove duny. Po Death Valley smerujeme do Sequoia National Forest. Vybrali sme sa z 85,5 m pod hladinou mora do asi 2000 m nad hladinou a zo 40 stupnov do 15. Tak sme sa rozhodli pokracovat pomalsie. Ku Sequoiam to nebolo daleko, jednu noc sme stravili v lese pri rieke, kde boli vytvorene primitivne kempingove miesta pre splavovacov riek. Dalsie dni nam zaplnilo objavovanie gigantickych stromov Seguoji. V narodnom parku sme zazili aj prvy sneh, zahliadli medvediu rodinku utekajucu cez cestu. Navstivili sme pozorovaciu a vyhliadkovu <a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/oktober—California/IMG_4093.JPG?m=1382379544″><img class=”alignright” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/oktober—California/IMG_4093.JPG?m=1382379544″ alt=”” width=”307″ height=”205″ /></a>vezu Buckrock, kde nam teta strazkina porozpravala o svojej robote (jej pracou je sledovat zmeny pocasia a hlasit pripadne poziare). Giganticke Seguoje z vysky veze asi 2000 mnm neboli take mohutne. Pocas jednej z noci, ktoru sme stravili medzi tamojsimi polovnikmi, chystajucimi sa na lovecku sezonu, nas zastihol aj prizemny mraz. Pozreli sme sa aj do Kings Kanon NP, kde sa oplati ist na turistiku. Autom to nebolo to prave. Prenadherne kopce vsade kam sa clovek pozrel sa vlnili do nevidim. Raj pre batozkarov :).

<a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/oktober—California/IMG_4167.JPG?m=1382392942″><img class=”alignleft” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/oktober—California/IMG_4167.JPG?m=1382392942″ alt=”” width=”205″ height=”307″ /></a>Z Kings Kanonu smerujeme do Yosemity NP cez udolia pomarancovych sadov. Zaciname vidiet rozmanitost Kalifornie. Clovek sa vie dostat za pol dna z hor a z minusovych teplot do udolia, kde je okolo 30 stupnov, uzasne. Z udolia smerujeme do Yosemity cez nadhernu krajinu, kopce tu vyzeraju inak ako v Kings Kanone, su otvorenejsie. Dorazili sme az vecer a ubytovali sa v kempingu na vrchu kopca. Dalsi den sme sa vybrali spoznat Yosemity, ktory je jeden z najznamejsich narodnych parkov. Bolo tu nadherne, ale ked sme sa dostali do doliny, skonstatovali sme, ze je tam strasne vela turistov a priroda sa takto tazsie vychutnava, okrem toho jesen nie je najvhodnejsim obdobim, lebo vsetky vodopady su vyschnute. Po prijemnom dni a kratkej turistike, sme sa vybrali dalej, nasli sme dalsi prijemny kemping, kde sme sa vecer zohrievali pri ohni. Zacina byt coraz zimsie. Dalsie rano sme sa pobrali dalej, ranajky sme stravili na brehu jazera, zahliadli sme aj “kolegu” cyklistu :). Pocas odchodu z NP sme sa dozvedeli, ze vsetky narodne parky zatvorili, kvoli nezhodam vo vlade. Nechapali sme a boli stastni, ze sme stihli co sme chceli.<a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/oktober—California/IMG_4298.JPG?m=1382381528″><img class=”alignright” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/oktober—California/IMG_4298.JPG?m=1382381528″ alt=”” width=”307″ height=”205″ /></a>

Nas dalsi smer viedol cez Mono Lake Basin, jazero so zaujimavymi vapencovimi utvarmi, az ku Tahoe Lake. Jazero Tahoe je obrovske a krasne. V opustenom kempingu sme zazili nasu najchladnejsiu noc. Vybrali sme sa skusit stastie ku Lassen Volcanic NP, ale ako sme ocakavali bol zatvoreny, dalej sme smerovali ku Redwood-om. Tie giganty sme si celkom uzili, okrem tych najvyssich, kvoli padnutej vlade. Tak sme trochu nachladeny smerovali do San Francisca. Zastavili sme sa pri pobrezi, a noc sme stravili na parkovisku v aute, kedze bol vikend a bolo nemozne najst si volne kempingove miesto. Neboli sme jediny, co takto dopadli. Oplatilo sa to uz len kvoli tomu vychodu a zapadu slnka.

<a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/oktober—California/IMG_4401.JPG?m=1382382113″><img class=”alignleft” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/oktober—California/IMG_4401.JPG?m=1382382113″ alt=”” width=”307″ height=”205″ /></a>San Francisco bol zazitok. Do mesta sme prificali cez most Golden Gate. Ulice vyzeraju presne tak ako z filmov, su riadne strme :)…vyskusali sme . Prijemne sme sa presli po meste, ubytovali v hosteli a vecer navstivili krcmu Zeitgeist s prijemnou atmosferou a fajnym pivom. Dalsi den sme sa pobrali dalej az navecer. Po turistickej scenickej ceste 1 sme dosli az k pobreziu, ktore sa nazyva Jade Cove. Nasli sme si miestecko na kopci s vyhladom na ocean kde sa k nam prihovoril Mark, stary hipisak, ktory tu zakotvil na cely tyzden. Pripravoval sperky z kamenov Jade<a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/oktober—California/DSCN2178.JPG?m=1382386214″><img class=”alignright” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/oktober—California/DSCN2178.JPG?m=1382386214″ alt=”” width=”307″ height=”230″ /></a> (Nefrit), ktore nasiel na pobrezi. Tieto sperky potom predaval. Porozpraval nam aj o festivale, ktory sa tu kona kazdy rok. Dalsi den sme sa aj mi vybrali na honbu za pokladom na kamennej plazi a aj sme nejaky nasli.) Mark nam potrvdil, ze sme nasli pekny kus. Na dalsi den sme sa vybrali smerom do Los Angeles. Cez dalsie kopce sme sa dostali na miesto s mensim solnym jazerom Carrizo Plain National Monument, tu sme chceli prespat v kempingu no koloiduci Ranger nas vsak pekne poprosil aby sme opustili kemping, ze vraj kvoli problemom vo vlade nemozeme ostat. Poslal nas na dalsie miesto asi 50 km dalej, no ked sme tam dosli, zistili sme, ze tu je taky isty problem. Kedze sa zacalo stmievat, rozhodli sme sa ostat. Celu noc nam nad hlavami prelietali vojenske lietadla a vrtulniky. Mali sme pocit, ze sa zacala vojna, ci co?

<a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/oktober—California/IMG_4585.JPG?m=1382383187″><img class=”alignleft” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/oktober—California/IMG_4585.JPG?m=1382383187″ alt=”” width=”307″ height=”205″ /></a>Na dalsi den sme sa pobrali dalej do Los Angeles. Chceli sme prenocovat v kempingu, no nedalo sa kvoli “vlade” 🙁 zacali sme byt znechuteni. Este aj na latrinach boli vylepene oznami “nepouzivat, kvoli nezhodam vo vlade”, clovek aby sa posral… Nakoniec, kedze bol Johan stale nachladeny, rozhodli sme sa oddychnut a ubytovali sme sa v moteli na dve noci. V Los Angeles sme si potom pozreli znamu ulicu hviezd a presli sme sa k napisu Hollywood. Dali sme si dalsiu fajku na mape a pobrali sa skusit stastie smerom do Joshua Tree NP . Ako sme ocakavali nic nove, parky stale zatvorene. Z Joshua Tree sme sa dalej pobrali na miesto, ktore nam odporucila Daska a Marian do Anza Borego State Park. Nasli sme si prijemne kempingove miesto v pusti. Ratali sme, ze este dva dni a koncia sa nase dni stanovaciek. V Anza Borego sme si spravili vylet po kaktusovom poli, kde sme mali to stastie vidiet tarantulu :).Dalsi den sa vraciame do San Diega. Nas posledny tyzden v USA prezijeme s Dasou a Marianom :).Spravy hlasili, ze dalsi den vlada rozhodla otvorit parky :))))))))).<a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/oktober—California/IMG_4627.JPG?m=1382383407″><img class=”alignright” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/oktober—California/IMG_4627.JPG?m=1382383407″ alt=”” width=”307″ height=”205″ /></a>

Nasledujuce dni nam Daska ukazala Old Town, kde sme sa na chvilu ocitli na mexickom festivale smrti. Vsetko tu vonia Mexikom ( do Mexika je to cca 10 km ). V International Centre na univerzite sme si vyskusali dobrovolnicku cinnost. Pomahali sme s vydajom jedla studentom, ucitelom a pod.. Bola to zabava. Dalsi den nam Mariam spravil vynikajucu prehliadku po laboratoriach, kde on a este par odbornikov robia vo vyskume, ktory sa zameriava na chorobu ALS (neurologicka choroba). Pre nas laikov to bolo nesmierne zaujimave, ukazal nam aj ludsku bunku pod mikroskopom. Dakujeme :).

<a href=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/oktober—California/IMG_4658.JPG?m=1382383677″><img class=”alignleft” src=”http://www.johann.sk/mojagallery/var/resizes/USA/oktober—California/IMG_4658.JPG?m=1382383677″ alt=”” width=”307″ height=”205″ /></a>Poobede sme si isli pozriet pristav a Coronado Island a znamy hotel, kde natacala aj Marylin Monroe.

Dalsie dni sme oddychovali a chystali sme sa na odlet. Museli sme zbalit bicykle a ostatnu batozinu.

Tento tyzden ubehol rychlo a v prijemnej nalade. Zlatka sa zucastnila aj na Daskinom kurze na vyrobu zaloziek do knih.

Prisiel den odletu, rano sme sa rozlucili s nasimi hostitelmi a vybrali sa smerom na letisko v Los Angeles. Bez nejakych problemov sme dorazili. Na letisku sme dostali este mierny sok kvoli cene za bicykle, no museli sme to rozdychat. O pol 6 vecer odlietame do Dusseldorfu a odtial do Viedne.

Tento vylet sa konci, trosku skor ako sme planovali, ale viac nez spokojne. Sme radi, ze sme toho tolko zazili, spoznali a videli. A dakujeme vsetkym dobrym dusiam, ktore nas pocas cesty pohostili a pomohli!!!!!!!!

Vraciame sa do reality……..

Category: Uncategorized

Archives

Meta